Zachara v deň 70. výročia zlata z OH uviedol na svet knihu o Tormovi

Zachara následne uviedol do života knihu Miroslava Hazuchu Virtuóz v ringu Július Torma o jeho predchodcovi, boxerskom učiteľovi a trénerovi, olympijskom šampiónovi v kategórii do 67 kg na OH 1948 Júliusovi Tormovi. Knihu v rámci edície Športové legendy vydalo s podporou SOŠV vydavateľstvo Sport Legal, s.r.o. SOŠV o tom informoval na svojom webe.

Presne pred 70 rokmi prežil Zachara najslávnejšiu chvíľu kariéry. Do Helsínk na Hry XV. olympiády išiel ako člen armádneho klubu ATK Praha. Na OH boxoval v perovej kategórii do 57 kg v životnej forme. Postupne vyradil Švéda Wärnstrma, Juhokórejčana Sua, v ťažkom štvrťfinálovom zápase 2:1 Maďara Erdeia a v semifinále takisto 2:1 Juhoafričana Leischinga. Vo finále ho čakal Talian Sergio Caprari. Slovák v ringu naplno využil rýchle nohy, lepšiu kondíciu, aj presné zásahy. U dvoch z trojice rozhodcov vyhral a stal sa olympijským víťazom.

"O boxerskej kráse sa vo finále nedalo veľmi hovoriť. Veľké výmeny som nemohol pripustiť, keďže Talian bol fyzicky silnejší. Prvé dve kolá patrili mne a to rozhodlo," vrátil sa Zachara v spomienkach k helsinskému finále. Po skončení boxerskej kariéry sa z neho stal úspešný tréner. V roku 1997 mu Medzinárodný olympijský výbor udelil Olympijský rad v striebre. Toto vyznamenanie až dodnes dostalo len päť Slovákov. Zachara je najstarší žijúci olympijský víťaz zo Slovenska. Vo veľkej ankete Slovenský športovec 20. storočia obsadil v roku 2000 deviate miesto.

Na utorňajšej slávnosti prezident SOŠV Anton Siekel odovzdal Zacharovi pamätnú plaketu, pripomínajúcu 70. výročie jeho olympijského víťazstva. Za asistencie prezidenta SOŠV uviedol knihu o Júliusovi Tormovi do života poklepaním svojou zlatou olympijskou medailou po jej obale. V predslove označil Tormu za svojho najlepšieho učiteľa a trénera. "Bol to boxer, ktorý mal potrebné vlastnosti, ako sa vraví, vrodené. Mal reflex a postreh, dokázal uhnúť úderom súpera v poslednom momente. Mal veľmi dobré základy v úderovej technike, preto triafal presne. Jeho úniky boli takpovediac na milimeter, čo privádzalo súperov do úzkych a on z toho ťažil pre kontraúder. Vedomý si svojich kvalít bol sebavedomý. Tým nemožno povedať, že súperov podceňoval, hoci v ringu predvádzal niekedy také gestá, že sa to zdalo. Súpera pozoroval, vedel si ho pripraviť a lákal ho k akcii. Z pokoja bol schopný na veľmi rýchlu akciu. Jeho meno bolo zárukou kvalitného boxu, ale niekedy trošku šou, preto sa chodilo i v Prahe v Lucerne na Tormu. Nebol bitkár, ale technik, povedal by som, že bol v ringu najmä hráč. Možno povedať, že bol svojím majstrovstvom a finesami neopakovateľný. Zoznámili sme sa v Prahe v roku 1947 počas Všeslovanských majstrovstiev. Torma bol už od roku 1946 na Slovensku, kam prišiel už s manželkou a jej matkou z Budapešti. Keď sme sa zoznámili, ja som jeho slová a rady doslova hltal. Tormova boxerská inteligencia ma upútala," citoval slová Zacharu web olympic.sk.